6. december 2019 nás zastihol nepripravených.
Pamätáme si ten chaos, ticho prerušované sirénami, slzy, ktoré nešli zastaviť. A pamätáme si aj to, že sme nespali. Lebo sa to jednoducho nedalo.
Pomáhali sme, ako sme vedeli.Deň aj noc. Unavení, otrasení, so strachom v očiach, ale s rozhodnutím v srdci, že ľudí v tom nenecháme.
Bolo to nesmierne náročné. Psychicky. Fyzicky. Ľudsky.
Boli chvíle, keď sme nevedeli, odkiaľ ešte zobrať silu… a predsa sa našla.
V objatiach, v tichu, v obyčajnom „som tu“.
Videli sme bolesť, akú nikomu neprajeme.
Stratu, ktorú nejde vyliečiť.
A zároveň obrovskú spolupatričnosť – ľudí, ktorí sa spojili bez otázok, bez podmienok, len s potrebou pomôcť.
Nezabudneme
Nielen na tých, ktorí odišli.
Ale ani na tých, ktorí zostali a museli sa učiť žiť ďalej.
Nosíme si to v sebe dodnes – s pokorou, s láskavosťou a s tichým sľubom, že keď bude treba, opäť sa postavíme vedľa človeka v núdzi.
Prešov, sme s tebou.
Vtedy, dnes aj zajtra. 
