Niekedy stačí reflexná vesta, pracovné rukavice a chuť nevzdať to. 
Stretávame ich v uliciach Prešova.
Zametajú, hrabú, upratujú, zbierajú po nás to, čo tam nepatrí.
Často okolo nich len prejdeme a ani sa nezamyslíme nad tým, kto sú a aký príbeh si nesú.
Sú to aktivační pracovníci mesta Prešov a medzi nimi aj ľudia bez domova.
A my sme si povedali, že tentokrát nebudú obsluhovať oni nás. Ale my ich. 
Tak sme nachystali šalát, pridali čerstvý chlebík, k tomu limonáda , kávička… a z obyčajnej obednej prestávky bola zrazu veľmi príjemná chvíľa.-
A viete čo? Bolo nám cťou ich obslúžiť
Nie z ľútosti. 
Ale z rešpektu
Ale z rešpektuPretože každé ráno vstať, obliecť si pracovné veci a ísť makať, aj keď život nebol práve jednoduchý, si ten rešpekt zaslúži.
Ďakujeme TAURIS za dobroty, Pekárova žena za fajnový chlebík
A najmä ďakujeme VÁM.
Za robotu, ktorú možno nie vždy vidíme, ale bez nej by to v našom meste vyzeralo úplne inak.
Klobúk dole. Fakt. 